Diviak lesný a jeho život
Diviak patrí k zvieratám, ktoré sú na našom území počítané v tisíckach. V súčasnosti sa ich populácia odhaduje na približne 30 000 kusov. Obývajú prevažne listnaté a zmiešané lesy. Stretneme sa s nimi v nižšie položených polohách a najmä tam, kde sa v blízkosti nachádzajú poľnohospodárske polia.
Dĺžka tela dospelého samca, je takmer dva metre a výška v kohútiku meter. Nejedná sa o žiadne malé zviera. Dosahuje váhu okolo dvesto päťdesiatich kilogramov, nie je však neobvyklé, že natrafíme na jedinca s váhou okolo tristo kíl. Samice sú o čosi menšie. Zväčša majú od osemdesiat do stopäťdesiat kíl.
Ich kly sú v podstate prerastené zuby. Oficiálne sa nazývajú špiciaky. Majú ich obe pohlavia, u samcov sú ale omnoho dlhšie a teda i viditeľnejšie. Až tretina z nich sa nachádza vo vnútri papule. Dorastajú im po celý život, ale keďže sa navzájom obrusujú, ich dĺžka sa prirodzene skracuje. Telo diviakov pokrýva srsť. Počas leta je jemnejšia a redšia. Na zimu zhustne a taktiež stmavne, aby mohla tieto zvieratá chrániť pred zimou. Zaujímavosťou je, že staršie jedince majú na vrchnej časti tela zhrubnutú podkožnú vrstvu. Chlpy sú obalené a napevno zlepené uschnutým bahnom a živicou. Tomuto úkazu sa hovorí pancier. Práve preto nie je vôbec ľahké takúto ochranu prestreliť a psie zuby sú úplne nepoužiteľné.
Diviaky žijú vo veľkých skupinách. Mohli by sme skôr hovoriť o rodine, pretože stádo tvoria samice všetkých vekových kategórií, mláďatá a takzvané lanštiaky. Ide o mláďatá staršie ako jeden rok. Samce so skupinou ostávajú iba do veku okolo roka a pol. Potom odídu a tvoria malé skupinky. Pri prvej ruji sa však rozdelia a po zvyšok života žijú samotársky. Stádo vedie vždy najstaršia samica.
Celé stáda vychádzajú na pašu večer a potravu vyhrabávajú celú noc. Nad ránom sa vrátia do hustých kríkov, kde trávia celé dni. Je to pre nich totiž najbezpečnejšie miesto na úkryt. Ešte pred tým, ako zaľahnú na denný odpočinok, sa veľmi radi vyváľajú v bahenných jazierkach. Živia sa prevažne rastlinnou stravou.